Poznáte ten pocit, keď 9️⃣ rokov sedíte v tej istej lavici, pozeráte na tie isté tváre a zrazu bum – je tu koniec🔔. Posledný výlet základky. My, partia deviatakov, plus traja naši verní kamoši z ôsmej triedy, sme sa rozhodli, že to odpálime na našom kamošskom tripe. Smer: lyžiarske stredisko SKI Drozdovo. Malo to len jeden háčik. Drozdovo poznáme dokonale, ale vždy len so snehom❄️ a lyžami na nohách⛷️. Tentoraz? Úplný bizár. Žiadny sneh, len totálne krásne zakvitnuté svahy🌼🌼🌼. A namiesto lyžiarov, čo sa rútia dole kopcom? Ovce! Pastieri tam pásli ovce priamo na zjazdovke. Sledovať tie chlpaté gule, ako sa pasú tam, kde bežne režeme oblúky, bolo neskutočne smiešne. Hneď v prvý deň po príchode sme hodili ruksaky na izby a vyrazili na túru k Starohutskému vodopádu. Slnko do nás pieklo tak extrémne, že nám horeli chrbty. Pre nás na Drozdove totálny nezvyk! Keď sme konečne dorazili k vodopádu, tá padajúca voda nás zachránila a brutálne schladila. Spoznávať tie lesy🌲 a výhľady bez lyží malo svoje čaro, ale dalo nám to zabrať. Na penzión sme sa vrátili pred večerou hladní ako vlci. Zjedli sme všetko, čo pred nás postavili, ale naša gastro jazda tým neskončila. Dali sme si totiž hneď druhú večeru – klasickú opekačku na ohni🔥, lebo špekáčik a dym proste k výletu patria. Večer prišiel top program dňa. Naša triedna dostala prekvapenie – vyrobili sme pre ňu špeciálne tričko👕, ktoré jej bude navždy pripomínať našu bandu. Veď posúďte sami podľa fotiek, seklo jej to neskutočne! Potom sme sa rozdelili do troch tímov a odpálili kvíz. 30 otázok o živote našej triedy, o našich hláškach, trapasoch a tajomstvách. Jasné, že sme vedeli úplne všetko! Spomínali sme na tie roky so slzami v očiach od smiechu.
Druhý deň ráno, posilnení raňajkami, sme vybehli na túru smer Inovecká chata. Otvoril sa nám brutálny výhľad na Veľký Inovec. Cesta späť bola čistý adrenalín – zišli sme domov „na sucho“ priamo dole strmou zjazdovkou. Poobede sme už len chillovali. Hrali sme spoločenské hry, pinkali tenis a za odmenu sme dostali top nanuky🍦. A teraz úprimne – musíme poslať obrovské ďakujem našim rodičom. To, čo nám nabalili z domu, bol čistý extrém. Domáce pagáče, koláče, perníky, džúsy, sladké, slané... mali sme toho neúrekom a zjedlo sa fakt všetko do poslednej omrvinky.
Tento výlet bol tou najkrajšou bodkou za našou základnou školou. Ukázal nám, že hoci sa jedna kapitola zatvára, tá najlepšia jazda sa ešte len začína.
„Koniec základnej školy nie je cieľová rovinka kuriatka naše🐥🐥🐥🐥🐥🐥🐥🐥🐥🐥🐥🐥, ale len štartovacia čiara. Naša spoločná kapitola sa síce končí, ale kniha vášho života sa práve otvára. Všetkým Vám prajeme len to najlepšie – nech sú Vaše ďalšie kroky rovnako nezabudnuteľné ako tieto spoločné, ktoré sme mali možnosť kráčať s Vami.“
Novotová, Richter, Sivák
